Akákoľvek zmena musí začať u jednotlivca, u človeka a potom sa zmenou “nainfikuje” rodina a tá ako základ spoločnosti ozdraví celok. Zmenu musí byt vidieť a cítiť v prvom rade na energetickej úrovni Do hmoty a nálady spoločnosti sa následne iba prejaví.
Spoločnosť, národ je zhluk osôb, ktoré v daný, jedinečný okamžik tvoria aktuálnu energetickú situáciu a tým zasadili semienko toho čo sa bude v realite s odstupom diať. Aby bolo jasnejšie ako to myslím, pridám niekoľko príkladov. Idete na koncert obľúbenej skupiny, svetovej, kde sa v hale stretne 15 tisíc ľudí. Koncert je už iba dôsledok ich myšlienok, hudby, práce, tvorby členov skupiny. Koncertom sa táto ich práca podporí a rozšíri. Ak je to pozitívny, tvorivý odkaz, je to famózne. Idete do kostola, tam máte tiež odkazy. Aký to je odkaz vidíme v náboženských spoločenstvách už ako dôsledok, realitu doby. Takto to je aj s politickým systémom. Každá myšlienka, nápad, má ihneď na energetickej úrovni akoby partnera, tvorivú silu, ktorú nazývame egregor. Ak je dlhodobo opakovaná určitá činnosť, energeticky je podporovaná táto myšlienka, činnosť, posilňuje sa jej egregor. Egregorom nazývame energetické pole myšlienky, činnosti, spôsobu liečenia, ideológie. Všetko čo nás obklopuje má svojho egregora. V kolektívnom poli, vedomí, potom tento egregor rastie a stáva sa veľkým a silným, dostupnejší ostatným zatiaľ neznalým. Ale aj slabne, ak sa nápad neujme, alebo je zámerné stiahnutý z obehu. Takto sa oslabilo mnoho krásneho, múdreho a prospešného z období dávnejšej a bližšej minulosti. Múdrosť sa skrýva pre vyvolených. Prečítaním si, alebo počutím v TV, rozhlase sa cez informáciu prepájame na egregora – informačné pole, ktoré daná informácia má. Kvalita a obsah tohto poľa je rovnaká ako jej autor, autori, nasledovatelia. Nasledovatelia sú si podobní s autorom, stotožňujú sa s myšlienkou. Teda sú naladení na vlnovú dĺžku a to doslovne, daného človeka, skupiny. Ak si to zoberieme z pohľadu posledných udalostí v našej krajine, môžeme sledovať názorové zaškatulkovávanie sa rodiny, priateľov, politikov a mocenskej elity Slovenska. Vidíme to aj na FB pri každom zdieľaní príspevku. Stotožníte sa s obsahom, napojíte sa na egregora – informačné pole a zdieľate. Informačné pole je následne posilňované alebo oslabované. Toto využívajú hybné sily, ktoré prostredníctvom médií, programov, marketingu a reklám dosahujú presne to čo si stanovili. Predpokladom pre zmenu je, aby človek, skupiny, spoločnosť, národ boli šokovaní. Šok je nevyhnutný k tomu aby sa zmenila pozornosť ľudí k tomu čo si želám ja, firma, politici, alebo…… tu si môžete dosadiť ľubovoľné kombinácie. Platí to pre všetko, bez výnimky. V reči modernej, tento stav nazývame aj METRIX. Poznáme ho aj pod názvom VZOREC, VZOR. Keďže vo vesmíre a planéta Zem nie je výnimka, sa všetko riadi v matematickej presnosti, môžem len konštatovať, že vládny systém je ako matematická rovnica.Nech dosadíte kohokoľvek do tejto zložitej rovnice, výsledok bude stále rovnaký. Prečo to tak je? Vládny mocenský establišment demokratickej časti sveta má svoju rovnicu, rozvojový svet svoju a Rusko má tiež svoju rovnicu, atď. V ktorej rovnici je Slovensko? Odpoveď je jednoduchá, stačí sa rozhliadnuť. Pre zmenu v určitých častiach sveta sa používajú „marketingové ťahy“. Pre inú vojenská sila a pre niekoho otvorená prístupnosť k tovaru, službám, zábave.
Zásadná zmena je možná. Začať treba od seba. Človek, ktorý obrába pôdu, konzumuje zväčša svoje potraviny a venuje sa rozvoju seba v prvom rade túto zmenu zrealizuje ihňeď. Je to vzťah, ktorý vás nikdy nesklame a garantuje trvalé a pevné spojenie so svojim egregorom, energeticko – informačným polom.
Predpokladajme, že sme osobnosti a naplnili sme prvý predpoklad, venujeme sa sebapoznávaniu a osobnému rozvoju na všetkých dostupných úrovniach. Nemyslím len teoreticky. Máte záhradu a tej sa venujete počas celého roka. Teší vás táto práca, spája Vás s planétou, uvoľňuje napätie z práce a najmä poskytuje zdravé jedlo pre celú rodinu. Dlhodobo ste zdravo vyživovaní, máte pestrú stravu a do obchodu chodíte kupovať minimum potravín a nápojov. Pri práci od semiačka energeticky komunikujete s rastlinou, máte prepojenie a keď skončí na vašom tanieri odovzdá vám presne to čo vy potrebujete. Rastliny monitorujú naše energetické telá a tým aj potreby. Samozrejme, ideálny stav je čistá pôda, bez chémie a iného znečistenia. Toto teraz ťažko môžeme ovplyvniť, pretože dažde a voda nám prinesú všetko možné aj nemožné do nášho záhona. Je to však len zlomok toho škodlivého čo nájdete v obchode od komerčného dodávateľa. V takomto prostredí, energetickom poli vyrastáte, dospejete a rozhodnete sa vychovávať v ňom svoje deti. Posilnili ste svoje spojenie s miestom, vymieňate si informácie v energetických poliach navzájom. Pri čistote pôdy ktorú máte, bez chemického pestovania a nemorených semien, budete prekvitať, budete silní, zdraví. To že úroda a krása záhrady robí ľudí šťastných a spokojných je veľký bonus. Prenesme sa do reality dnešných dní. Väčšina národa je závislá od potravín z obchodov, supermarketov. Dodávateľmi do sietí sú veľkopodnikatelia, ktorých stimuluje zisk z predaja produkcie. Tento zisk je dosahovaný pestovaním v „špeciálnych podmienkach“, modernými metódami, veľa krát bez spojenia s pôdou, v chemických vodných roztokoch. O modifikovaných semenách, morených v ťažkých chemikáliách ani nevravím. Vy si teda kúpite takúto skoro mŕtvu zeleninu, ovocie a to vám odovzdá svoje energetické pole, informáciu miesta kde rástlo, kto s ním pracoval, odkaz všetkých tých ktorí s ním prišli do kontaktu atď. Prirátame bonus skoro nulovej výživovej hodnoty rýchlenej rastliny, chemický koktejl v plode a máme nástroj na zmenu v organizme. Zo sebestačnej agrárnej krajiny, ktorou bolo bývalé Československo, i keď s veľkým podielom dusičnatých hnojív, sme sa stali celkom závislí na dovoze potravín. Tieto potraviny boli k nám presadené pod reklamnými heslami, ktoré vyformovali človeka dnešnej doby. Kupujte lacné potraviny, veď sa nám to ani neoplatí pestovať. Kupujte široký sortiment, veď to sme nikdy nepoznali, nemali. Kupujte veľa, veď máme akcie, ktoré nám to dovoľujú. Takto sa k nám s množstvom potravín dostali aj informácie o energií miesta niekde ďaleko, čím sme sa začali odpájať od energie miesta tu doma. Takto sa k nám dostali energie strojov a cudzích ľudí, ktorým nerozumieme, ale pôsobia na nás. Takto sa k nám dostali nové látky, biologické aj chemické, ktoré naše bunky nepoznajú a ťažko sa s nimi vysporiadavajú. Takto sa k nám dostali nové gény, nepoznané a postupne ovplyvňujúce tie naše. Takto sa k nám dostali odkazy z vody, ktorou boli polievané a nás ovplyvňujú nepoznaným smerom. Takto sa k nám dostali všetky možné látky, ktoré v zelenine, ovocí, mäse nemajú čo hľadať. Takto sa k nám dostal egregor konzumu a závislosti. Takto sme sa pomaličky a postupne odpojili od rodnej hrudy, od spojenia s predkami a Duchom rodov a národa. Stratili sme záujem o vlasť, národ, prácu na zveľaďovaní krajiny a tým otvorili dvere všetkým tým, ktorí tento egregor posunuli nad našu krajinu a zasadili do jej obyvateľov. Už rozumiete aké je dôležité kontrolovať čo do pusy dávate a čo z nej vypúšťate? Obe tieto činnosti spolu súvisia ako spojené nádoby. Obe tieto činnosti menia realitu. Ak máte čisté telo, máte aj čistú myseľ, slová a činy. V opačnom prípade je stav nám jasný, situácia dneška. Tak ako jedlo ovplyvní myšlienky, tak myšlienky ovplyvnia náš život. Média sú potom už len nástrojom na ich usmerňovanie. Média sú bačovia, ktorí smerujú ovce z jedného košiara do druhého.
Už len zopakujem vetu z úvodu článku: Akákoľvek zmena musí začať u človeka a potom sa zmenou “nainfikuje” rodina a tá ako základ spoločnosti ozdraví celok.

Tak nám držím palce, aby sme stihli zasadiť nové a rozsiahle záhony a za prvú sezónu zmenili naše spojenie s Duchom krajiny, národa a tým aj spoločenskú klímu na Slovensku. Po jednej záhradkárskej sezóne Slovákov, reťazce nemajú šancu zotrvať na našom trhu. Podporíme a spojíme sa s malo pestovateľmi z domova. Nedovoľte viac šliapať po rodnej hrude ignorantom a bačom cudzích zemepánom.

Zmúdrieť je heslo dňa!

Deň zlomu: Včera ma vrátilo k pocitu bezmocnosti, ktorý bol s nami v ten augustový deň 1968 roku.

Včera 26.2.2018 som cítila veľký smútok, hlboký a veľmi bolestivý. Stratila som svoj štát – krajinu – systém, ku ktorému som sa hlásila aj napriek tomu, že korene našej rodiny siahajú ďaleko na balkán. Opäť nás zradila hŕstka ľudí pre svoje osobné záujmy. Aj napriek tomu, že som už roky cítila ako Slovensko a pred tým ČeskoSlovensko zrádza svojich občanov aj moju rodinu. Celé desaťročia sa moji predkovia stavali za svoju pravdu, za rodnú hrudu a tým proti systému, ktorý siahal vždy na podstatu. Nič sa nezmenilo v praktikách mocenských štruktúr. Zmena je a bola vždy len povrchná, zmenili slová a názvy pomenúvajúce mocenský aparát a stranícke taktiky. Stále dokola počúvame o demokracií a oslobodení od fašizmu, bolševika, vykorisťovateľa atď, o výhodách, ktoré nám priniesol 1989 rok. Vždy proti niekomu, niečomu ale nikdy nie za človeka, rodinu. Skúsim sa na zmeny pozrieť z pohľadu môjho života a skúseností rodiny, ktorá ma formovala. Demokracia je slovo, ktoré určuje mieru sebarealizácie človeka, skupiny, štátu na úkor iného človeka, skupiny, štátu pod rúškom vznešenej myšlienky. Napríklad: Sloboda, Bratstvo, Mier, Spolupatričnosť…atď. Keďže história je písaná víťazom a pozmeňovaná následným víťazom a tak dokola, tam sa opierať nemôžem. Ale môžem siahnuť do situácií za posledných cca 45 rokov, ktoré si pamätám osobne a 70 rokov, ktoré mám od žijúcich predkov. Druhá svetová vojna, rozbeh obnovy po jej ukončení a brzda Víťazného februára a najmä kolektivizácia, poznačila celú rodinu. Obe strany prišli o svoju dedovizeň, pôdu, ktorá ich živila a kŕmila aj malú časť Bratislavských starousadlíkov. Keďže sa postavili tejto praktike, bránili rodnú hrudu, deti vyhodili zo škôl, z práce a nemali možnosť sa realizovať. Mali katolícke korene a tým boli nepriateľom štátu, vtedy komunistického. Našli si miesto v systéme, trpeli a tvrdo pracovali, aby prežili v systéme ktorý otrokársky trvá na svojich nárokoch, do dnes. Postavili sa násilnému odobratiu vlastnej pôdy a žalovali štát za nekalé praktiky na obyvateľstve. Mama vyhrala tento súdny spor a časť pôdy jej bola vrátená späť. Potom prišiel 1968 rok, rok nádychu a otvorenia sa človeka k človeku. V osudný deň 21.8. moja mama išla na poslednú nočnú službu pred nástupom na materskú dovolenku, so mnou. Pracovala na hlavnej pošte v Bratislave, na medzinárodnej ústredni, kde prepájali hovory do zahraničia a ktorú ako jednu z prvých „oslobodili“ vojská Varšavskej zmluvy. Pripíjali si na moje zdravie, keď vojaci našich priateľov vtrhli do kancelárie a do rána sedela so samopalom medzi lopatkami. Pracovala, prepájala hovory. Videla ako zabili študenta pred hlavnou poštou a aj napriek tomu pokojne prišla domov, kde prečkala posledné týždne do môjho narodenia. Ustála to vďaka rodine a najmä osobnej sile a statočnosti. Veľmi ju to zasiahlo a mňa taktiež. Tieto pocity rozpoznávam v sebe už desaťročia, od 22 roku života, kedy som sa dozvedela o tomto príbehu. Včera ma vrátilo k pocitu bezmocnosti, ktorý bol s nami v ten augustový deň 1968 roku.
Osobne mi nechýbalo v socializme veľa vecí. Stravu sme mali svoju zo záhrady, peniaze na to čo som chcela som vždy dostala, neskôr si zarobila na brigádach, chodili sme na dovolenky po Československu, spoznali sme krásy miest, prírody a najmä ľudí. Naučila som sa šiť, štrikovať, vyšívať, variť skrátka sme celý čas Tvorili po čom nám srdce bažilo. Pracovali v rodine a pre rodinu. Denne som sa bicyklovala, čítala knihy a venovala sa svojmu duchovnému a duševnému rozvoju. Samätová revolúcia priniesla nádej pre nás vtedy mladých, plných ideálov, snov a plánov pre lepší osobný život a krajšiu vlasť. Už vtedy mi vravela babka, ale aj rodičia, aby som veľkú zmenu neočakávala, že to je len prevlečený kabát. Mali pravdu, videli cez svoju skúsenosť a múdrosť, ako sa cyklicky menia situácie – štátne systémy, ktoré šliapu po občanovi, človeku. A my sme naskočili na nové marketingové ťahy mocenských štruktúr. To čo mi chýbalo za „socíku“ som dostala šmahom ruky. Cestovanie do zblbnutia, ak na to máš. Plné košíky všeličoho, ak na to máš. Zábavu do zblbnutia, ak na to máš čas pri zarábaní. Možnosti sebarealizácie, do zblbnutia ak na to máš žalúdok, chrbticu a zdravie. Čo som získala? Pohľad na druhú stranu, ktorý mi postupne odkrýval krivosť zámeru spoločenskej a politickej špičky. Klamstvo a lož v každodenných situáciách na všetkých úrovniach. Prehlbujúcu sa hlúposť a lenivosť. Vymenili sme praktiky ŠTB za daňové, bankové a odvodové perzekúcie a vazalstvo. Kľučky v zákonoch nie len trestných zostali bez zmeny…… Do tohto sveta falošných nádejí a pokrivených klamlivých praktík som priviedla deti, ktoré vidia a cítia, že toto nie je svet pravdy, lásky a slobody. Vidia to svojim pohľadom miléniových detí, detí Vesmíru, nie len cez malosť človeka, šéfa tvorstva. Ako ich uchrániť pred mašinériou, ktorá všetko a všetkých tvaruje na poslušného, hlúpeho, závislého beznázorového občana?
Keď som včera v noci nevedela zaspať, zasiahli ma silno udalosti dňa, viedla som dialóg so sebou a prišlo mi niekoľko zaujímavých postrehov, myšlienok ako naložiť s nefunkčným systémom, ktorý dopustil popravu dvoch mladých ľudí, za ich názory a hľadanie pravdy. Systém, ktorý siaha na slobodu a majetok novinára a jeho rodiny za názory, ktoré nie sú v súlade s doktrínou EU a Slovenska. Čo je to za štát, kde dôchodcovia sliedia na to čo robia iní na weboch, v záhrade, práci a donášajú a ešte za to dostanú štátne vyznamenanie. Čo je to za štát, ktorý sa bojí o svoje postavenie prominentov? Čo je to za štát, ktorý prostredníctvom výkonnej moci, dosadených osôb vo výkonnom aparáte, sa vyhovára v priamom prenose na tlačovej konferencií? Čo je to za štát, ktorý cez tieto dosadené figúrky, nie je schopný zobrať zodpovednosť za činy? Čo je to za štát, ktorý sa trasie a bojí niekoľko ľudí s otvoreným srdcom a bez pokriveného charakteru? Čo je to za štát, ktorý sa nepostaví za bezbranných, starých a chorých? Čo je to za štát, ktorý nectí život pred všetkým ostatným? Čo je to za národ, ktorý v takomto štáte žije a tvári sa, že sa nič nedeje a stále viac zatína päste pri televízii? Čo je to za človeka, ktorý radšej skúša čo vydrží namiesto toho aby si vyskúšal čo dokáže? Čo je to za spoločenstvo krajín, ktoré šliapu po sebe navzájom? Čo je to za malosť, ktorá za štátnu zákazku a fondy zapredala princípy zdravého rozumu, zapredala svojich otcov a matky?
Nie je možné iba brať a hrať sa že dávame. Dynamická rovnováha je vesmírny princíp, ktorý si nájde každého. Aj deti politikov, ktorí nás zapredali za miliardové provízie. Aj zradcu a donášača, ktorého zradia vlastní. Aj všetkých tých, ktorí strážia pitie vody a pritom sa opíjajú vínom. A zasiahne do rodín, nie do obchodných združení či politických štruktúr. Tie sú imúnne.
Predstavte si takúto situáciu: Všetci tí, ktorí majú pôdu, malú, veľkú záhradu na jar zasadia čo by si chceli sami dopestovať. Obrobia desaťročia oddychujúcu pôdu, zasadia semená a budú pracovať a chutnať ako chutí zdravá a dobrá zelenina, ovocie. Dopestujeme aj do zásob, aby sme mali na zimu a pre babku, ktorá už nevládze. Ona bola tá posledná, ktorá nám nosila tú perfektnú zeleninu. Už viac nebudete chcieť ísť do supermarketu na nákup zeleniny. Naučíme sa spracovať ich a navariť najchutnejšie dobroty so záhrady. Predstavte si, že si vychováte niekoľko sliepok, zajka alebo niečo čo Vás poteší a zdravo nakŕmi. Myslíte si, že by supermarkety po jednej takejto sezóne ešte tu boli? Myslíte si, že obchodné reťazce potrebujú spokojných, zdravých a dobre najedených záhradkárov???
Predstavte si prosím ešte jednu situáciu: Všetci sa rozhodneme nevoliť si zástupcov do úradu prezidenta, parlamentu a VUC. A všetci by išli voliť so samosprávy. Čo za znamenie by to bolo pre celý systém? Mali sme povinnosť voliť jednu stranu, máme právo voliť z mnoho strán našich zástupcov. Ale je normálne, keď už 20 rokov tam nie je nikto komu by som rada, zo srdca dala svoj hlas?
Predstavte si prosím situáciu: Pokojne sa prebúdzate a chystáte do práce, ktorá vás baví, ktorá vás zabezpečí k pokojnému rodinnému životu. Napapáte sa z darov zo záhrady, potešíte sa s deťmi, ktoré sa pripravujú na život nie z teórií škôl ale praxe v prírode, v komunikácii so staršími a rozvíjaním svojich vlastných talentov. A nechajte sa unášať nad troma prúdmi predstáv. Majte odvahu ich rozvinúť do života.
Želám Vám všetkým, ktorí ste dočítali tento blog, odvahu nahliadnuť hlboko do seba, mať odvahu k otvorenosti, pravde a láske. Majme silu k vnútornému mieru, aby sa mohol konečne prejaviť mier v spoločnosti, v národe, na kontinente a vo svete. Mier je ten najväčší dar, ktorý máme a preto asi robíme toľké ústupky, len aby sa nevrátili časy vojnového štvania a utrpenia. Mier je Sloboda.
Som s Vami, smútiaci pozostalí po Jankovi a Martinke. Som s Tebou a s Tvojou rodinou Tibor. Opatrujte sa!

Ďakujem svojej rodine, že mi nikdy nedovolila byť lenivá, zbytočná, bez názoru a osobnej statočnosti a podržala ma pri mojich vlastných rozhodnutiach.

P.S. Pre mňa je priložený obrázok princípom, kedy sa človek – malý princ – navráti k sebe a podstate Bytia.